Covid a vôbec svet po 2019-tom by Forrest Gump pravdepodobne prešiel svojim typickým konštatovaním – „shit happens“. Veru, len ťažko s ním nesúhlasiť. Po takmer desiatich rokoch stojím opäť na štartovacej čiare. Už neexistuje nič ako „dobré meno“, všetko treba vybudovať odznovu. Dostať sa do povedomia, veľa komunikovať, snažiť sa získať pozornosť ale hlavne dôveru – a tá sa nedá kúpiť ako reklamný priestor na Facebooku. Za posledné tri roky
Je veľmi užitočné naskladať po roku „na stôl“ zábery, ktoré sa v sezóne podarili. Možno ti hneď napadlo opýtať sa, ako ich vyberám? Prezradím. Intuitívne. Každá z fotiek, ktoré som do tohoto príspevku vybral, sa mi do hlavy zapísala už spolu so zvukom uzávierky fotoaparátu. Nechali mi v hlave svoj EXIF záznam – taký metasúbor, ktorý sa aktivuje hneď, ako si položím otázku, ktoré z fotiek považujem za svoje portfólio
Dve fotky som nosil niekde hlboko v sebe od začiatku svojej fotografickej kariéry. Také protoobrazy. Ani tak veľmi nešlo o to, kto na nich bude, akí ľudia. Skôr som cítil ich atmosféru. Jedna bola zaliata slnkom, chránená starým stromom. Teplo, bezpečie, korene. Mnohokrát som sa snažil ju nainscenovať, no nikdy to nejako nevyšlo. Výsledok vyzeral, ako keď sa snažíte napodobniť niečo, čo ste už videli. Možno niekto by povedal, že
Každý rok medzi sviatkami sadnem na niekoľko dní k fotkám, ktoré sa „urodili“ v uplynulej sezóne. Trvá to seriózne dlho. Všetky znovu s odstupom času pretriedim, zhodnotím a vyberiem tie, ktoré ma niečím upútajú. Je to, ako keď vinár po celoročnej práci konečne otvorí prvú fľašu „tohoročného“ a s očakávaním si dopraje prvý dúšok.. Pozývam vás na ročník 2017. Dobrý ročník.