Tento zázračný kúsok skla a kovu, poctivý ruský objektív, už bol len mojou antistresovou pomôckou, odkedy som prešiel na digitál. Občas som ho spolu aj so „Zenitom“, analógovým foťákom s ktorým som ho kúpil, zložil z police a len tak točil zaostrovacím prstencom. Ten hladúčko olejovito kĺzal tam a späť. Ukľudňujúce. Ale viac než ukľudňujúca bola správa spoločnosti Fujifilm, že ich X-fotoaparáty budú schopné cez redukciu s týmto zázračným objektívom odsúdeným na nepoužívanie, znovu fotiť.

Vyskúšal som ho s X-pro 1, a X-T20. V oboch prípadoch sú výsledky nad očakávanie fascinujúce. Fotky, ako si ich pamätám ešte z filmových čias. Mäkký, špirálovitý bokeh, slnečné odlesky od výmyslu sveta, jemne potlačený kontrast. Teda presne to, čo som hľadal – retrodotyk neopakovateľnej éry fotografie, úplne iný zážitok z fotenia. A nie, nie je to len kratochvíľa. A áno, trúfol som si ho použiť na svadbe, konkrétne pri portrétovaní. Nádherné fotky, obraz, ktorý nijakou digitálnou úpravou v počítači nedosiahnete.